Poviedky z Pakistanu

Príbehy z trinástej knihy známeho spisovateľa a dramatika Laca Keratu sa odohrávajú v Pakistane, ako aj v iných krajinách sveta. Autorova skúsenosť s tvorbou absurdnej drámy je tu v kontraste s jemnou spomienkovou prózou. Čítať ďalej ↓

Život v Československu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol v príkrom rozpore s osobnou skúsenosťou v exotickej cudzine. Dospievajúci chlapec nadobro stráca úžas z nepoznaného návratom domov, na fádne socialistické sídlisko. Našťastie, smútok za minulosťou sa mu časom nemení na bolestivú nostalgiu, ale číru surreálnu grotesku. Ľudia zo spomienok sa stávajú vlastnými karikatúrami – náhle prichádzajú o svoju hmotnosť, bez vysvetlenia sa menia na zvieratá, alebo sa nepochopiteľne vtelia do neživých vecí. Nie je zvláštne, ak komunikácia prebieha prostredníctvom listov bez adresáta alebo sa zdravý úsudok stráca, či gravitácia má výpadok. Tragika ľudského údelu je proste komická. O autorovi Laco Kerata (*1961) je absolventom divadelnej réžie na VŠMU v Bratislave. Spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili v roku 1991 Divadlo STOKA, v ktorom pôsobil do roku 2002, neskôr založil divadelné združenie MED. Napísal desiatky divadelných a rozhlasových hier, ktoré sa uvádzali v Českom i Slovenskom rozhlase, ako aj v mnohých divadlách. Venuje sa tiež prekladom divadelných hier a pracuje ako režisér v Slovenskom rozhlase. Vydal zbierky poézie: „Hriešny spánok“, „Prišiel som, videl som“, „Básnik“, drámy: „Rádiové hry“, „Večera nad mestom“, „Dobro. Hry“, romány: „Zlý herec“, „Ešte som tu a zostanem“, „Suché roky“ a súbory krátkych próz: „Mám sa“, „Malé domov“, „Na okraji mojej hory“ a „Poviedky z Pakistanu“.